plné slnka, ktoré mi hladilo tvár i ramená..
krásne rána, dotyky mäkkej trávy s kvapkami rosy pod bosými nohami, skoré rána strávené na ležadle za chalupou s knihou, vôňa stromov i rozpáleného mesta, miesta, kam sa znova a znova chcem vracať, objatia, ktoré znova a znova chcem prežívať, ľudia, s ktorými chcem znova a znova tráviť čas..
večerné opekačky, západy slnka a smiech priateľov, pocit, že všetci moji blízki sú v poriadku a spokojní..obloha plná hviezd a pocit, že všetko je tak, ako má byť..
a hlavne, posledné leto, ktoré voňalo nevypovedaným tajomstvom, prísľubom splnenia najtajnejších sladkých túžob a niečím, čo sa nedá opísať slovami, niečím, čo je už blízko a pred čím treba len pokorne skloniť hlavu niečím, začo sa nedá poďakovať slovami...
ak veríte, vždy je cesta.. niekedy ide okľukou, ale na jej konci vás čaká zázrak..